I didn´t expect...
Pravupovediac, nečakala som, že naša
školská poobedňajšia aktivita vyvolá toľko rozruchu. No na druhej
strane, som rada, pretože tejto téme treba venovať viac miesta v našom
živote.
Ako jednotlivca, ktorý je nadšencom pre handmade, ma kontaktovala Veronika z Dobrej krajiny. Navrhla mi, či by som dobrovoľne nepripravila pre deti, ktoré budú cez Vianoce v nemocnici a sú po transplantácii kostnej drene (zastrešuje OZ Pomáhame s úsmevom), darčeky.
Dohodli sme sa na vianočných srdiečkach. Neodmietla som. Téma transplantácie mi je totižto veľmi blízka, ale to Veronika z Dobrej krajiny vôbec nemohla vedieť. Ja sama patrím medzi ľudí, ktorí ochutnali kokteil chemoterapie a ja sama som transplantáciu podstúpila, no nie ako dieťa, ale už ako dospelý človek. Preto naši žiaci posielajú srdiečka do Bratislavy a nie do regionálnej nemocnice.
Kedže vyučujem na ZŠ, napadlo ma, že dám aj deťom v škole šancu pomôcť. Viac rúk, viac srdiečok. A tak som 9.decembra zorganizovala spoločné poobedňajšie šitie. Pridali sa ku mne aj tri kolegyne - dve angličtinárky a jedna informatička, všetky s blízkym vzťahom k ručným prácam. Veľmi ma to tešilo. Naši žiaci nám pomohli srdiečka strihať, prevracať, plniť. Pre každého sa našla práca a deti mali naozaj záujem. Dali si záležať a pri práci sme si aj porozprávali, čo to tá transplantácia kostnej drene je. Kolegyne upiekli koláčiky a popritom sme si uvarili anglický čaj. Strávili sme príjemné popoludnie. Finálna práca napokon ostala na mne, cez víkend som doma došívala srdiečka rukou a lepila mašličky. Srdiečka nie sú však jediná vec, ktorú do Bratislavy posielame. Žiaci našej školy spolu s p.učiteľkou Vankovou napiekli a ozdobili pre malých pacientov aj medovníčky, nech im Vianoce pekne voňajú.
Ako jednotlivca, ktorý je nadšencom pre handmade, ma kontaktovala Veronika z Dobrej krajiny. Navrhla mi, či by som dobrovoľne nepripravila pre deti, ktoré budú cez Vianoce v nemocnici a sú po transplantácii kostnej drene (zastrešuje OZ Pomáhame s úsmevom), darčeky.
Dohodli sme sa na vianočných srdiečkach. Neodmietla som. Téma transplantácie mi je totižto veľmi blízka, ale to Veronika z Dobrej krajiny vôbec nemohla vedieť. Ja sama patrím medzi ľudí, ktorí ochutnali kokteil chemoterapie a ja sama som transplantáciu podstúpila, no nie ako dieťa, ale už ako dospelý človek. Preto naši žiaci posielajú srdiečka do Bratislavy a nie do regionálnej nemocnice.
Kedže vyučujem na ZŠ, napadlo ma, že dám aj deťom v škole šancu pomôcť. Viac rúk, viac srdiečok. A tak som 9.decembra zorganizovala spoločné poobedňajšie šitie. Pridali sa ku mne aj tri kolegyne - dve angličtinárky a jedna informatička, všetky s blízkym vzťahom k ručným prácam. Veľmi ma to tešilo. Naši žiaci nám pomohli srdiečka strihať, prevracať, plniť. Pre každého sa našla práca a deti mali naozaj záujem. Dali si záležať a pri práci sme si aj porozprávali, čo to tá transplantácia kostnej drene je. Kolegyne upiekli koláčiky a popritom sme si uvarili anglický čaj. Strávili sme príjemné popoludnie. Finálna práca napokon ostala na mne, cez víkend som doma došívala srdiečka rukou a lepila mašličky. Srdiečka nie sú však jediná vec, ktorú do Bratislavy posielame. Žiaci našej školy spolu s p.učiteľkou Vankovou napiekli a ozdobili pre malých pacientov aj medovníčky, nech im Vianoce pekne voňajú.
Rakovina
je strašiakom dnešnej doby. Ale možno by sa do médií malo dostávať viac
správ o tom, že sú ľudia, ktorí sa s ňou úspešne pobili. Ich boj je ťažký, vyčerpávajúci, niekedy trvá príliš dlho, až sa zdá, že strácajú sily. No aj takéto správy môžu dať nádej tým, ktorí sa na ňu aktuálne liečia. Možno by som vtedy, keď diagnostikovali rakovinu mne, pozerala do budúcnosti s lepším výhľadom.
Comments
Post a Comment
I will be happy if you leave a comment :-) Do not forget to leave your name!