Old Easter Cards & Friendship

Ķeď som sa sťahovala do domu, prischla mi krabica s veľkonočnými kreatívnymi vecami, ktoré začala dávať dokopy ešte moja mamina. Myslela, že už v tom nebude pokračovať, ale minulý rok som ju vyviedla z omylu - znova maľovala! Avšak, krabica je už moja! :)

No a keď sme minulý týždeň popíjali kávu pri stole so všetkými tými veľkonočnými  drobnosťami, odhalila tajomstvo veľkonočných pohľadníc, ktoré pôvodne zbierala kvôli inšpirácii na prednej strane! (... čo dnes vlastne nahrádza internet) Druhá strana pohľadníc po rokoch priniesla spomienky a úprimné priania kedysi blízkych ľudí: tatinova krstná, kmotrovci, kolegyňa z práce, starkého priatelia, spolužiačka z Vysokej a medzi inými bola jedna pohľadnica od Rúfusovcov - rodiny slovenského básnika Milana Rúfusa, ktorý kedysi navštevoval, pravidelne telefonoval a posielal blahoželania aj môjmu dedkovi Ockovi Jankovi. Ich básnické duše si rozumeli a ich priateľstvo trvalo navždy.

No a keďže zopár básnických zbierok mám aj ja doma v knižnici, pripájam jednu Rúfusovu báseň.

Zázračný kolotoč

Presne tak ako vlani

voňajú orgovány.

Rovnakým tónom na nich vedú

krídlatý hovor matky medu.

Tak isto, v čase jarnej piety,

zhadzuje magnólia kvety -

ich svetlý oheň na nej zhasne.

Že je už koniec jarnej básne,

ohlási nebu prvým listom,

zeleným vavrínom.

Všetko je navždy o tom istom.

A navždy o inom.

Že Ktosi, kto vždy chodí sám

- necestou iba jemu známou -

od blízka živých drahokamov

sunie nás mlčky do Nikam.

Už netykám, už onikám

veciam,

keď oslovím ich tichú domovinu.

Rieky sa pritom opýtam,

kto ju to naučil

tak bez výhrady plynúť.

When I was moving, I also took a box full of creative Easter things that my mum had collected. When she gave me the box, she thought she wouldn´t paint Easter eggs anymore, but finally last year she did it again! However, the box is already mine! :)

While we were drinking coffee at the table stuffed by these Easter things, she removed the mystery of Easter cards. She collected them because of the photo side which she took as an inspiration (…nowadays we use the Internet!). Another side, written by close friends, family members and kind people brought us sincere wishes and lots of memories: it was written by my dad´s godmother, my godparents, my mum´s colleague from school, her classmate from University, my other grandpa´s friends etc. Among all these postcards my mum found one written by a family of Milan Rúfus, a famous Slovak poet. He used to come and see my mum´s family when she was a little girl, he used to call my granddad because Ocko Janko and Milan Rúfus were friends. And, of course they also liked sending postcards. Their poets´souls could understand each other very well, their friendship lasted forever.